Fotky afganskej krajiny
Vlajka Afganistanu
Zväz afgancov na Slovensku
Association of Afghans in Slovakia
Vlajka Slovenskej republiky
O nás
Výkonný výbor
Dozorná rada
Čestní členovia zväzu
Aktuality-Oznamy
Afganistan
Sponzori
Darujte 2% z dane
Kontakt
zans-mail

AFGANISTAN

Mapa Afganistanu

Geografia

Afganistan sa rozprestiera v srdci Ázie pod pohorím Hindukúš. Je rodiskom mnohých kultúr a civilizácií. Najstarší názov Afganistanu „Ariana“ pochádza z rokov 1 500 až 900 pred Kristom. Po získaní nezávislosti od Arabského impéria dostal v 7. storočí meno Churásan (Khurasan), pod ktorým bol známy až do roku 1 747. V tomto roku nastúpil na trón kráľ Ahmad Shah Abdalí a krajina zmenila názov na Afganistan.

Afganistan je vnútrozemský štát, ktorý leží v juhozápadnej časti strednej Ázie. Má rozlohu približne 652 000 km2 a spoločné hranice s Tadžikistanom (1 206 km), Uzbekistanom (137 km), Turkmenistanom (744 km), Čínou (76 km), Kašmírom a Pakistanom (2 430 km), Iránom (936 km). Nemá priamy prístup k moru, od Indického oceánu je vzdialený 450 km. Hlavným mestom Afganistanu je Kábul.

Mapa Správneho členenia Afganistanu

Správne členenie

Afganistan je nezávislá islámska republika a je rozdelená na 34 provincií - velaját.

NÁZOV PROVINCIEHLAVNÉ MESTONÁZOV PROVINCIEHLAVNÉ MESTO
1. BadakhshanFaiz Abad18. KonarAsadabad
2. BadghisQala-e-Now19. KondozKondoz
3. BaghlanPol-e-Khomri 20. LaghmanMihtar Lam
4. BalkhMazar-e-Sharif21. LowgarPol-e Alam
5. BamianBamian22. NangarharJalalabad
6. DaikondiNili23. NimrozZaranj
7. FarahFarah24. NoorestanNoorestan
8. FaryabMeymana25. OrozganTarin Kowt
9. GhazniGhazni26. PaktiaGardez
10. GhowrChaghcharan27. PaktikaSharan
11. HelmandLashkar-Gah28. PanjsherBazarak
12. HeratHerat29. ParwanCharekar
13. JowzjanSheberghan30. SamanganAybak
14. KabulKabul31. Sar-e PolSar-e Pol
15. KandaharKandahar32. TakharTaloqan
16. KapisaMahmood-e-Raqi33. WardakMeydan Shahr
17. KhostKhost34. ZabolQalat
Modrá mešita

Modrá mešita v Mazari Sharif

Sochy Budhu (56 m), ktoré v 5. storočí Gregoriánskeho kalendára vytesali do skaly z ružového pieskovca budhistickí mnísi v Bamjane.

Socha Budhu

Kultúrne dedičstvo Afganistanu

Afganistan bol na začiatku letopočtu podľa Gregoriánskeho kalendára jedným z najvýznamnejších stredísk vtedajšej svetovej kultúry. Viedla ním "hodvábna cesta", bol miestom, kde sa stretávala východná civilizácia so západnou na križovatke medzi Indiou a Iránom, Čínou a stredomorskou oblasťou. Stretával sa tu grécky vplyv s indickým a budhistickým. V niekoľkých tisícročiach dejín ľudstva vypovedali poklady pravekého, klasického, budhistického aj islamského umenia, ktoré tvorili zbierky múzea v Kábule.

História orientálnych kobercov

Umenie tradičných ručne tkaných kobercov sa rozkladá od Číny až po Východ, do najdôležitejších častí Perzie, Turecka a Európy, pokračujúc Španielskom na západ. Koberce môžeme rozlišovať ako nomádske, dedinské a mestské. Materiál zahŕňa vlnu, bavlnu a hodváb. Sú vyrábané na horizontálnom alebo vertikálnom tkáčskom stave. Nádheru týchto výrobkov môžeme pozorovať na jedinečných vzoroch, štýloch, farbách a materiály.

Pravdepodobne najznámejšou ukážkou umenia a kultúry, ktorá siaha až do doby bronzovej je perzský koberec. V roku 1947 na území stáleho ľadu na Sibíri, bol objavený pravdepodobne najstarší existujúci ručne tkaný koberec. Nádherný, výborne zachovaný kus, ktorý poukazuje na vysokú kultúru výroby kobercov v Perzii okolo roku 500 Pred Kristom.

S hustotou približne 360.000 uzlíkov na meter štvorcový - to je slávny Pazyryk. Môže byť pokojne rivalom terajším jeho moderným verziám čo sa týka krásy a jemnosti. Tento koberec je možný vidieť v slávnej Ermitáži v S. Peterburgu.

Perzské koberce

Umenie tkania kobercov bolo rozvinuté na kráľovských dvoroch približne v 15. až 16. storočí v Perzii a v Indii. Jedným zo známych príkladov je širokodimenziálny koberec ARDEBIL, ktorý je vystavený v slávnom londýnskom múzeu Viktoria a Albert. Jeho okázalosť, geometrické vzory, jemnosť a symetria boli inšpiráciou mnohým majstrovským tkáčom. Základom tohto koberca je kombinácia veľmi jemnej vlny a hodvábu, dôkazom čoho je aj hustota tkania.

Perzské koberce

V 15. storočí sa orientálne koberce stali neodmysliteľnou súčasťou v rodinách Európskych kráľovských dvoroch. Orientálne koberce sa v tomto období stávali často aj námetmi pre rôznych maliarov, ako napríklad Madonna od Holbeina /1528/ alebo Hodina hudby od Vermeera.

Po krátkom období stagnácie, v 19. storočí zažili perzské koberce opäť svoj umelecký a obchodný rozmach. Spoločnosti ako napríklad Ziegler and CO. z Manchestru si zakladali svoje výrobne v Perzii, kde začali vyrábať orientálne koberce s európskymi dizajnmi. Tento štýlový dizajn v béžovo-červenej kombinácii je opäť veľmi populárny a väčšinou sa vyrábajú v Afghanistane.

História umenia výroby kobercov ukazuje rôznorodosť, nádheru a okázalosť tohto umenia. Tu je príklad niektorých druhov kobercov dostupných aj dnes.

Perzské koberce

Nerastné bohatstvo

Nerastné bohatstvo je rozhodne jedna z veľkých šancí Afganistanu do budúcna. Afganistan ho má totiž mnoho. Jeho veľkou smolou je, že náleziská sú väčšinou v ťažko dostupných oblastiach, kde sa nemôžu uskutočniť patričné geologické prieskumy a kde by ich ťažba bola zatiaľ buď veľmi nákladná alebo dokonca nemožná. Napriek tomu mal Afganistan veľkú zákazku v roku 1999 (jednu z mála). Grécka firma ECC sa zaviazala Talibanu, že povedie seizmický a geologický prieskum v juhozápadnom Afganistane, kde sú odborníkmi predpokladané najväčšie náleziská nerastných surovín.

Nerastné zdroje, ktoré možno v Afganistane nájsť:

  • zásoby uhlia (ťaží sa vo veľkom množstve)
  • meď (ťaží sa v malom množstve)
  • zlato (ťaží sa v malom množstve)
  • striebro (ťaží sa v malom množstve)
  • soľ (ťaží sa v malom množstve)
  • ropa (veľké nálezisko – neťaží sa)
  • zemný plyn (stále ešte nedoťažený)
  • železná ruda, chróm, urán (všetko malé zásoby)

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Afganistan